Neoddeliteľnou súčasťou života v meste je tvorba domového odpadu. Bratislavčania ho už niekoľko rokov separujú a podiel zmesového odpadu tak klesá. Ako je tendencia tvorby domového odpadu v meste a aké problémy vznikajú pri jeho separácii, o tom sme sa pozhovárali s generálnym riaditeľom mestskej obchodnej spoločnosti Odvoz a likvidácia odpadu, a.s., (OLO) Romanom ACHIMSKÝM.
– Celkové množstvo komunálneho odpadu v Bratislave nám od roku 2009 mierne klesá. Nemyslíme si však, že by ho bolo menej, či už v dôsledku krízy a menšej spotreby, alebo sa ho v Bratislave menej tvorí. Skôr je to tým, že odpad, ktorý by mal byť kategorizovaný ako komunálny, sa niektorým obchodným reťazcom darí klasifikovať ako iný, ktorý už nespadá pod komunálny odpad a vedia sa ho ekonomicky výhodnejšie zbaviť skládkovaním, ktoré je lacnejšie ako spaľovanie. V tomto režime sa likviduje veľké množstvo odpadu, ktorý sa v Bratislave vytvára a nám z koláča komunálneho odpadu uniká.
V posledných rokoch vzrástol podiel separovaného odpadu – papier, sklo, plasty – na úkor zmesového odpadu. Na rozdiel od zmesového odpadu Bratislavčania za ten separovaný neplatia. Je tá separácia naozaj zadarmo?
– Náklady za separovanie sú čiastočne premietnuté v poplatku za zmesový komunálny odpad. Podiel týchto nákladov však už dávno nezodpovedá realite a skutočné náklady na separovanie sú vyššie, ako bol stanovený percentuálny podiel v poplatku za komunálny odpad. Cítime preto potrebu v blízkej budúcnosti oddeliť separovaný odpad od zmesového komunálneho, čo však v konečnom dôsledku nemusí znamenať zvýšenie celkových nákladov na odvoz a likvidáciou odpadu. Skôr si dokonca myslím, že to môže znamenať zníženie celkového poplatku za komunálny odpad. Oddelenie separovaného a zmesového odpadu, a tým aj poplatkov za oba druhy komunálneho odpadu bude podľa nás transparentnejšie a bude viac motivovať Bratislavčanov venovať sa separovanému zberu.
Kedy by k tomuto oddeleniu platieb za separovaný a zmesový odpad mohlo dôjsť?
– Podľa nás by bolo vhodné, aby sa týmto spôsobom zjednotil systém pre všetky druhy odpadu čo najskôr. Na jednej strane by to bolo veľmi výhodné z hľadiska logistiky, na druhej strane s tým bude trochu viac administratívy. Určite si to vyžiada aj zmenu legislatívy, pretože nie je presne stanovené, čo môže a čo nemôže byť spoplatnené. Oddelenie poplatkov za zmesový a separovaný odpad bude nielen transparentnejšie, ale aj spravodlivejšie, aby občania presne vedeli, koľko za čo platia, a nie ako doteraz, keď sú náklady za separovaný zber fakticky skryté v poplatku za komunálny odpad.
Aký je dnes podiel separovaného odpadu a koľko by podľa vás Bratislavčania dokázali ešte vyseparovať?
– Najskôr treba povedať, že separovanie odpadu nie je dobrovoľná činnosť, ale v zmysle zákona je to povinnosť. Podľa množstva obslúh sa dnes už štvrtina komunálneho odpadu v Bratislave zbiera formou separovaného zberu. Ak sledujeme, čo všetko sa v zmesovom odpade ešte nachádza, tak je tu potenciál vyseparovať 50 percent všetkého odpadu, ktorý sa v meste vyprodukuje. K tomu sa môžeme dopracovať po zavedení vhodnejšieho systému, ktorý by viac motivoval ľudí separovať papier, plasty a sklo z komunálneho odpadu. Pravidlá Európskej únie sú totiž jednoznačné. Na rozdiel od iných miest na Slovensku je Bratislava špecifická tým, že tu je u ľudí vysoká miera alibizmu, Bratislava je pre mnoho svojich obyvateľov najmä zdrojom práce a nocľahárňou bez pozitívneho vzťah k mestu, a tým aj k tvorbe odpadu. Separovanie je, pochopiteľne, práca navyše, ľudia si musia na to vyčleniť nielen čas, ale v domácnosti aj určitý priestor na papier, plasty a sklo. Pokiaľ to nebudú brať len ako obmedzenie komfortu, ale uvedomia si ekologický aj ekonomický aspekt separovania, môže podiel separované odpadu rásť.
OLO viacero rokov prichádza s obyvateľmi mesta do konfliktu pre odpad v okolí odpadových nádob a stojísk. OLO striktne trvá na to odvoze len toho odpadu, ktorý je v nádobách, ľudia naopak žiadajú, aby ste odvážali aj odpad okolo nádob. Darí sa tento problém riešiť?
– Tento problém rieši legislatíva jednoznačne. Každý, kto odpad vytvorí, je pôvodca. Pôvodca má veľa povinností a nemôže ich prenášať na niekoho iného. Legislatíva je na druhej strane alibistická, a keď nemožno určiť pôvodcu odpadu, prenáša povinnosti na obec. Tu je veľký nesúlad. Poviem to však na príklade: Keďže v Bratislave je množstvový zber a každý pôvodca si objedná typ nádoby a interval odvozu, musí si objednať také množstvo nádob, aby sa všetok ním vyprodukovaný odpad do nich zmestil. Ak vyprodukuje viac odpadu, ktorý položí vedľa nádob, z našej strany je považovaný za nezaplatený. Neberieme ho preto, lebo by sme ho nechceli zobrať, ale keď to urobíme raz, stane sa z toho štandard a naruší nám to systém odvozu. Ak chcem auto maximálne vyťažiť, mám to naplánované na objem odpadu, ktorý je v nádobách. Ak budem brať aj to, čo je mimo nádob, nestihnem urobiť zvoz u tých ľudí, ktorí pravidlá dodržiavajú. V rámci množstvového zberu nič, čo je mimo nádoby, nie je odpad, ktorý je predmetom objednávky pôvodcu odpadu.
Na Slovensku len dve mestá komunálny odpad spaľujú – Bratislava a Košice. Pred desiatimi rokmi bratislavská spaľovňa bola nákladne zrekonštruovaná. Aj vďaka tomu je spaľovanie odpadu pre Bratislavčanov drahšie ako dovoz na skládky. Je teda pre Bratislavu spaľovanie odpadu výhodné?
– Spaľovanie je jednoznačne najekologickejším spôsobom likvidácie komunálneho odpadu. Na druhej strane je ekonomicky náročnejšie, ako, povedzme, skládkovanie, ale to je daň za to, že nežijeme obkolesení haldami skládok odpadu. Napríklad vo Švajčiarku všetko spaľujú, tam neexistuje ani jedna skládka komunálneho odpadu. V centre Viedne majú až tri spaľovne odpadu. Spaľovaním totiž vzniká absolútne inertný a neškodný materiál, ktorý je možné kamkoľvek uskladniť bez toho, aby predstavoval nejakú záťaž pre životné prostredie. Naopak, odpad na skládkach neustále pracuje, dochádza tam k procesom, o ktorých ani netušíme, čo všetko sa uvoľňuje do ovzdušia a pôdy. Emisné limity pre spaľovňu odpadu sú také prísne, že do ovzdušia sa nedostanú žiadne škodliviny. Domnievam sa, že emisné limity sú dokonca až príliš prísne, čo nám zbytočne predražuje spaľovací proces. Bratislavská spaľovňa bola uvedená do prevádzky v roku 1978 a sám som bol prekvapený, že už v tých rokoch bolo prijaté takéto progresívne a ekologické rozhodnutie. V roku 2002 bola spaľovňa zrekonštruovaná, pretože bola jednak opotrebovaná a jednak sa sprísnili emisné limity, že musela prejsť na vyššiu úroveň.
Postačuje jej súčasná kapacita na bratislavský odpad?
– Uvažovali sme o treťom kotle, ale celkové množstvo odpadu klesá a separácia je taká silná, že kapacita spaľovne stačí na zmesový odpad. Ak by sa však na Slovensku zatvorili skládky odpadu, tlak na zvýšenie kapacít by sme určite pocítili, ale nateraz jej kapacita pre Bratislavu postačuje.
Nie je za poklesom objemu odpadu, ktorý likvidujete, aj vznik nových čiernych skládok?
– Nemyslím si to. Ľudia sú už pri vytváraní čiernych skládok opatrnejší. Čierne skládky sú skôr dôsledkom nedostatku zberných dvorov. V minulosti vznikali najmä kvôli výstavbe v okolí Bratislavy, ktorá už ustala. Takže nové čierne skládky už nevznikajú v takej miere ako v minulosti.
V Bratislave je dnes 8 zberných dvorov, z toho jeden prevádzkuje OLO a zvyšok mestské časti. Nie je to málo na 17 mestských častí a zhruba 200-tisíc domácností?
– Bratislava by podľa nás potrebovala aspoň 10 zberných dvorov. OLO ich však nemôže vytvárať, pretože na to nemá kompetencie, pozemky, ani peniaze. Mestské časti dostávajú 10 percent z poplatkov za komunálny odpad, takže je to úloha skôr pre ne, aby vytvárali a prevádzkovali zberné dvory pre svojich obyvateľov. OLO poskytuje mestu len tie služby, ktoré si u nás objedná a zaplatí. Keďže poplatok za komunálny odpad je príjmom mesta a mestského rozpočtu, je na rozhodnutí samosprávy, ako s týmto poplatkom naloží, koľko zberných dvorov a kde vytvorí a ako zabezpečí ich prevádzku.
Zhováral sa Radoslav Števčík
