Hlavné mesto Bratislava bude mať už o niekoľko rokov modernejšie, energeticky účinnejšie a k životnému prostrediu maximálne šetrné Zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO). Úspešne sme prešli procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). Aktuálne je proces modernizácie a ekologizácie v projektovej fáze. Cieľom je zvýšiť spoľahlivosť a životnosť zariadenia a zároveň naplniť prísne environmentálne štandardy. Výsledkom energetického zhodnotenia nerecyklovateľných odpadov po modernizácii ZEVO bude vysoko účinná kombinovaná výroba elektrickej energie a tepla.
Aktuálne ZEVO vyrobí priemerne 44 000 MWh ročne, pričom do siete dodá 33 000 MWh elektriny. V máji 2023 sa ZEVO pripojilo na systém centralizovaného zásobovania teplom (SCZT). Partnerstvo spoločností OLO a.s. a MH Teplárenský holding, a.s. (MHTH) umožňuje využiť energiu z odpadu na zásobovanie Bratislavy teplom a teplou vodou. Odpadová energia teda nahrádza fosílne palivá a posilňuje nezávislosť hlavného mesta od zemného plynu, čím sa výrazne znižuje produkcia emisií CO2 pri výrobe tepla. Pripojenie sa do SCZT, vo vlastníctve štátneho MHTH, predstavuje nový významný zdroj príjmov pre hlavné mesto a OLO. OLO dodá za celý rok 2023 teplo v celkovom objeme približne 23 000 MWh, čo pri priemernej ročnej spotrebe tepla 7 MWh na 1 domácnosť predstavuje teplo pre takmer 3 300 bratislavských domácností. Zároveň sa tým zníži spotreba zemného plynu, ktorý by spálením pri výrobe tepla vyprodukoval takmer 5 000 ton CO2. Napojenie na SCZT bolo z hľadiska pripravovanej modernizácie a ekologizácie ZEVO kľúčovým a nevyhnutným krokom.
V súčasnosti v našom areáli vo Vlčom hrdle využívame na spaľovanie zmesového komunálneho odpadu dva kotly (K1 a K2). Zámerom modernizácie je vytvoriť dve nezávislé spaľovacie linky – vybudovaním novej linky K3 a komplexnou rekonštrukciou kotla K2 do podoby druhej spaľovacej linky. Výstavba novej spaľovacej linky K3, s miernym navýšením spaľovacieho výkonu, nahradí kotol K1, ktorý je na hranici svojej životnosti a v budúcnosti bude tvoriť iba tzv. „chladnú rezervu“, teda záložný zdroj. V trvalej prevádzke budú teda dve spaľovacie linky K3 a K2. Takto zabezpečíme udržateľnosť prevádzky na minimálne ďalšie dve dekády s optimálnymi investičnými a prevádzkovými nákladmi. Docieli sa tým aj minimalizácia potrebných spoločných odstávok a zabezpečí sa kontinuita príjmu odpadu, ako aj dodávok energií.
PRÍNOSY MODERNIZÁCIE A EKOLOGIZÁCIE ZEVO
Modernizácia ZEVO prinesie výrazné zvýšenie energetickej účinnosti až na 85 %. Výsledkom bude vysoko účinná kombinovaná výroba elektrickej energie a tepla s maximalizáciou využitia energie z odpadov, pričom sa uvažuje o zabezpečení cca 30 % celkovej potreby tepla SCZT. V tomto rozsahu bude zabezpečenie dodávok tepla pre SCZT predstavovať plnú náhradu fosílnych palív (zemný plyn) a výraznú úsporu emisií CO2, ako aj iných emisií, oproti súčasnej podobe výroby tepla.
Prínosom modernizácie bude aj ekologizácia procesov. Obe spaľovacie linky (K3 a K2) budú disponovať oddelenými nezávislými systémami čistenia spalín, plne v súlade s prísnymi emisnými limitmi (SNCR + SCR). Zároveň sa otvorí cesta na posilnenie škvarového hospodárstva. Budeme schopní lepšie separovať železné aj neželezné kovy a sklo. Tie sa po extrahovaní zo škvary môžu znovu použiť na nové produkty, napríklad hliníkové odliatky pre automobilový priemysel. Samotná škvara (nespáliteľné zvyšky) bude vďaka dokonalejšej separácii a odstránení nebezpečných látok použiteľná ako druhotná surovina pre stavebné účely.
Hoci Bratislava patrí dlhodobo k mestám s najnižšou mierou skládkovania, po modernizácii ZEVO už nevznikne žiadna potreba ukladania komunálneho odpadu na skládku, čím bude zásadným spôsobom naplnený jeden zo strategických cieľov v oblasti odpadového hospodárstva zameraného na cirkulárnu ekonomiku.
Investícia do modernizácie zariadenia bude mať za výsledok aj pozdvihnutie pracovného prostredia, pretože cieľom je získať architektonicky zaujímavé riešenie v podobe moderného a čistého areálu. Prechod z projektovej do realizačnej fázy predpokladáme v roku 2024 a ukončenie samotnej modernizácie v roku 2028. Očakávané odhadované investičné náklady sú vo výške 150 miliónov Eur. ZEVO bude po modernizácii energeticky účinnejšie a ekologickejšie, a veľkým prínosom bude aj jeho ekonomické posilnenie.
V súčasnosti pracujeme na viacerých kľúčových projektoch. V roku 2021 sme získali do svojho vlastníctva modernú optickú triediacu linku. Mesto Bratislava plánuje vybudovanie vlastného zariadenia na zhodnocovanie kuchynského bioodpadu, ktoré nám pomôže efektívne a ekologicky nakladať s týmto druhom odpadu. Projekt modernizácie a ekologizácie ZEVO je ďalším významným míľnikom, s cieľom stať sa lídrom v strednej Európe v efektívnom nakladaní s odpadmi, ich triedením, materiálovým zhodnotením a uplatňovaním inovatívnych riešení.
ČASTO KLADENÉ OTÁZKY A ODPOVEDE
Aká je motivácia pre výstavbu ďalšieho kotla K3 v Bratislave?
Pripravovaná Modernizácia a ekologizácia ZEVO OLO je principiálne rozdelená do dvoch častí:
- Výstavba novej spaľovacej linky K3, ktorá s miernym navýšením spaľovacieho výkonu nahradí kotol K1, ktorý je na hranici svojej životnosti a v budúcnosti bude tvoriť iba tzv. „chladnú rezervu“.
- Modernizácia/generálna oprava jestvujúceho kotla K2 do podoby druhej spaľovacej linky.
V trvalej prevádzke budú po uskutočnení zámeru modernizácie a ekologizácie ZEVO OLO kotly dva, tak ako je to doteraz.
Cieľom je zvýšiť spoľahlivosť a životnosť zariadenia a zároveň naplniť prísne environmentálne štandardy. Výsledkom energetického zhodnotenia nerecyklovateľných odpadov po modernizácii ZEVO bude vysoko účinná kombinovaná výroba elektrickej energie a tepla.
Ako bude zabezpečené financovanie výstavby, koľko bude výstavba stáť a koľko z toho zaplatia daňoví poplatníci z Bratislavy?
OLO je samostatný subjekt, akciová spoločnosť vo vlastníctve mesta Bratislava. Financovanie bude zabezpečené z komerčných a európskych bánk bez akéhokoľvek zaťaženia mesta či daňových poplatníkov. Dôležitou súčasťou koncepčného návrhu modernizácie a ekologizácie ZEVO OLO bol aj nezávislý kvalifikovaný odhad investičných a prevádzkových nákladov počas doby životnosti doporučenej technológie, ktorý tvoril základ pre vyhodnotenie a kontrolu ekonomickej zmysluplnosti celého projektu. Očakávané odhadované investičné náklady sú 150 mil. EUR.
Ako to ovplyvní poplatok za komunálny odpad v Bratislave?
MaE ZEVO OLO nebude mať vplyv na poplatok. A ak áno, tak iba pozitívny, nakoľko prevádzka ZEVO bude generovať tržby nielen za príjem odpadu, ale nezanedbateľnou položkou budú aj tržby za predaj elektrickej energie a tepla. Modernizované ZEVO bude nielen energeticky účinnejšie a ekologickejšie, ale aj ekonomicky silné. A tak môže byť srdcom, donorom a zázemím pre rozvoj v hierarchii vyšších prevádzkových častí OLO v oblasti zhodnocovania odpadov, recyklácie, logistiky zberu, upcyclingu a pod. Tento vplyv eliminuje nárast poplatkov za odpady v miere akej sú už teraz vystavené obce a mestá na Slovensku (cca 6 % ročne), ktoré nemajú možnosť využiť energetické zhodnocovanie odpadu. Je to spôsobené tým, že sa výrazne legislatívne sprísňujú podmienky pre skládkovanie odpadov, čo zásadným spôsobom zvyšuje náklady na túto, environmentálne najnevhodnejšiu možnosť zneškodňovania odpadov.
Zvýšite cenu za príjem odpadu na energetické zhodnotenie?
Naším cieľom je mať energetické zhodnotenie nerecyklovateľných odpadov cenovo dostupné a dostatočne motivujúce pre všetkých našich dodávateľov. Neuvažujeme o žiadnej zásadnej zmene ceny za spaľovanie.
Ako dlho bude prebiehať modernizácia ZEVO OLO?
Prechod z projektovej do realizačnej fázy predpokladáme v roku 2024 a ukončenie samotnej modernizácie v roku 2028.
Nehrozí, že spaľovanie bráni snahám o predchádzanie vzniku odpadov a ich recykláciu?
ZEVO OLO nesúťaží s recykláciou – ide s ňou ruka v ruke a podporuje jej vysokú kvalitu. Väčšina krajín s veľmi vysokou mierou recyklácie, napríklad Rakúsko, Belgicko, Nemecko a Holandsko má tiež vysokú mieru premeny odpadu na energiu ako pohlcovača znečisťujúcich látok, čím znížili skládkovanie takmer na nulu. Kvalitný proces spaľovania čistí a oddeľuje kovy a sklo zo zmesového odpadu, ktorý by sa inak nedal recyklovať. To umožňuje ďalšiu recykláciu: zvyšné kovy a sklo sa extrahujú zo škvary a znovu sa použijú na nové produkty, napríklad hliníkové odliatky pre automobilový priemysel. Zvyšná minerálna časť popola môže byť využitá ako druhotná surovina, ktorá nahrádza kamenivo, štrk či piesok v stavebníctve alebo pri technickej úprave skládok či banských diel.
Keď tu bude obehové hospodárstvo (cirkulárna ekonomika), zostane ešte niečo na spálenie?
Existuje mnoho každodenných odpadov vyrobených zo zmiešaných alebo špinavých materiálov, ktoré sa budú veľmi ťažko recyklovať, napríklad špongie, obaly na darčeky a sladkosti, zubné kefky, staré topánky, vrecká do vysávačov, mastné obaly od potravín, atď. Ďalšie by sa z hygienických dôvodov nemali recyklovať, napríklad niektoré sanitárne výrobky. Okrem toho existujú recyklačné zvyšky a materiály, ktoré budú stále znehodnotené opakovanou recykláciou alebo starnutím. Iné budú znečistené látkami vzbudzujúcimi veľké obavy, napr. ťažkými kovmi.
Koľko energie produkujú prevádzky ZEVO v Európe? Je to obnoviteľné?
V súčasnosti môžu závody na energetické využitie odpadu v Európe zásobovať 18 miliónov obyvateľov elektrinou a 15,2 milióna obyvateľov teplom. Vychádza to z 90 miliónov ton zmesového odpadu z domácností a podobného odpadu, ktorý sa v roku 2020 v Európe spracoval. V závislosti od paliva, ktoré sa nahrádza – plyn, ropa, čierne uhlie alebo lignit to predstavuje úsporu 10 – 49 miliónov ton fosílnych palív emitujúcich 24 – 49 miliónov ton CO2 , ktoré by konvenčné elektrárne/teplárne nemuseli použiť na výrobu takéhoto množstva energie. Podľa legislatívy EÚ sa biologicky rozložiteľná časť komunálneho a priemyselného odpadu považuje za biomasu, teda za obnoviteľný zdroj energie. Energetický výstup zo zariadení na výrobu energie z odpadu je asi z 50 % obnoviteľný. Technológia Waste-to-Energy je jednou z najrobustnejších a najúčinnejších alternatívnych energetických možností na zníženie emisií CO2 a na šetrenie obmedzených zdrojov fosílnych palív využívaných tradičnými elektrárňami/teplárňami.
Sú obavy z toxicity okolia ZEVO v dôsledku emisií dioxínov oprávnené?
Historicky bol sektor zariadení na energetické využívanie odpadov (ZEVO) často spájaný s emisiami dioxínov. Od roku 1989 však európske zariadenia ZEVO podliehajú osobitnej legislatíve na prevenciu a kontrolu znečistenia, pričom zákonné požiadavky boli čoraz prísnejšie, až kým nedosiahli najambicióznejšiu environmentálnu legislatívu v Európe. Údaje E-PRTR (The European Pollutant Release and Transfer Register) ukazujú, že v súčasnosti je sektor spaľovania odpadu zodpovedný len za 0,2 % emisií dioxínov pochádzajúcich z európskych priemyselných zariadení. Zatiaľ čo zistenia ZWE (Zero Waste Europe
https://www.youtube.com/watch?v=mRwAeTynK0o ) o vysokej koncentrácii dioxínov v okolí priemyselných oblastí sú znepokojujúce, ich vlastné správy uznávajú, že dioxíny môžu pochádzať z rôznych iných zdrojov ako je ZEVO. Rozsiahly výskum (prehľad štúdií možno nájsť tu:
https://www.cewep.eu/category/facts/health-and-environment/ ) nenašiel žiadne dôkazy o negatívnom vplyve ZEVO na ľudské zdravie alebo životné prostredie, a to vďaka ich komplexným systémom čistenia spalín. Preto obviňovanie výlučne sektoru ZEVO z emisií dioxínov je nesprávne. CEWEP (Európske združenie prevádzkovateľov ZEVO) zozbieral vďaka svojim členom informácie z celej Európy, pričom sa doteraz nenašli žiadne relevantné skutočnosti či merania, ktoré by spájali koncentrácie dioxínov v životnom prostredí s modernými zariadeniami ZEVO.
Najnovšia správa Európskej environmentálnej agentúry o inventarizácii emisií EÚ ukazuje, že súčasným hlavným zdrojom emisií dioxínov a furánov sú domácnosti (vykurovanie nevhodným palivom, často priamo odpadom s nulovým čistením spalín), výroba železa a ocele, ako aj iné spracovanie odpadu. Faktom je, že perzistentné organické znečisťujúce látky, ako sú dioxíny, sa časom akumulujú v bioproduktoch, pričom slepačie vajcia sú na túto akumuláciu obzvlášť citlivé. To znamená, že identifikácia zdroja kontaminácie dioxínmi prostredníctvom biomonitoringu je veľmi komplexná úloha s kumulatívnymi vplyvmi. Kontaminácia môže súvisieť so širokou škálou zdrojov (napr. vykurovanie domácností, poľnohospodárske postupy a priemyselné činnosti) a mohlo k nej dôjsť roky alebo desaťročia pred odberom vzoriek. Keďže nie je možné zaručiť pôvod dioxínov len na základe ich hladín v bioproduktoch, je dôležité vziať do úvahy aj priame merania emisií na komíne, aby bolo možné porovnávať výsledky. V správe ZWE chýba táto dôležitá informácia (pričom uznáva jej dôležitosť). Aj napriek tomu vyvodzuje závery bez nej a bez hľadania iných významných zdrojov (minulých alebo súčasných).
