Home » Modernizácia a ekologizácia ZEVO

Modernizácia a ekologizácia ZEVO

Hlavné mesto Bratislava bude mať už o niekoľko rokov modernejšie, energeticky účinnejšie a k životnému prostrediu maximálne šetrné Zariadenie na energetické využitie odpadu (ZEVO). Spustili sme povoľovaciu fázu tohto investičného zámeru, ktorý aktuálne prechádza posudzovaním vplyvov na životné prostredie. Cieľom je zvýšiť spoľahlivosť a životnosť zariadenia a zároveň naplniť prísne environmentálne štandardy.  

Výsledkom energetického zhodnotenia nerecyklovateľných odpadov po modernizácii ZEVO bude vysoko účinná kombinovaná výroba elektrickej energie a tepla, ktoré chceme dodávať aj do bratislavských domácností. 

V súčasnosti v našom areáli vo Vlčom hrdle využívame na spaľovanie zmesového komunálneho odpadu dva kotly (K1 a K2). Zámerom modernizácie je vytvoriť dve nezávislé spaľovacie linky – vybudovaním novej linky K3 a komplexnou rekonštrukciou kotla K2 do podoby druhej spaľovacej linky. Výstavba novej spaľovacej linky K3, s miernym navýšením spaľovacieho výkonu, nahradí kotol K1, ktorý je na hranici svojej životnosti a v budúcnosti bude tvoriť iba tzv. „chladnú rezervu“, teda záložný zdroj. V trvalej prevádzke budú teda dve spaľovacie linky K3 a K2. Takto zabezpečíme udržateľnosť prevádzky na minimálne ďalšie dve dekády s optimálnymi investičnými a prevádzkovými nákladmi. Docieli sa tým aj minimalizácia potrebných spoločných odstávok a zabezpečí sa kontinuita príjmu odpadu, ako aj dodávok energií.

PRÍNOSY MODERNIZÁCIE AEKOLOGIZÁCIE ZEVO

Modernizácia ZEVO prinesie výrazné zvýšenie energetickej účinnosti až na 85 %. Výsledkom bude vysoko účinná kombinovaná výroba elektrickej energie a tepla s maximalizáciou využitia energie z odpadov. Ambíciou je napojenie „energie z odpadov“ zo ZEVO na dodávky tepla do sústavy centrálneho zásobovania teplom (SCZT) Bratislavy, ktorú prevádzkuje štátna spoločnosť Bratislavská teplárenská, a.s.  

Elektrinu a teplo do domácností plánujeme dodávať v rámci SCZT Bratislava – východ, pričom sa uvažuje o zabezpečení cca 30 % celkovej potreby tepla SCZT. V tomto rozsahu bude zabezpečenie dodávok tepla pre SCZT predstavovať plnú náhradu fosílnych palív (zemný plyn) a výraznú úsporu emisií CO2, ako aj iných emisií, oproti súčasnej podobe výroby tepla. Dodávky “energie z odpadov” do domácností zároveň pomôžu stabilizovať ceny tepla pre obyvateľov mesta. Zároveň vzniknú nové, doposiaľ neexistujúce príjmy, ktoré budeme môcť investovať do podpory triedenia, recyklácie či opätovného používania odpadu.

Prínosom modernizácie bude aj ekologizácia procesov. Obe spaľovacie linky (K3 a K2) budú disponovať oddelenými nezávislými systémami čistenia spalín, plne v súlade s prísnymi emisnými limitmi (SNCR + SCR). Zároveň sa otvorí cesta na posilnenie škvarového hospodárstva. Budeme schopní lepšie separovať železné aj neželezné kovy a sklo. Tie sa po extrahovaní zo škvary môžu znovu použiť na nové produkty, napríklad hliníkové odliatky pre automobilový priemysel. Samotná škvara (nespáliteľné zvyšky) bude vďaka dokonalejšej separácii a odstránení nebezpečných látok použiteľná ako druhotná surovina pre stavebné účely.  

Hoci Bratislava patrí dlhodobo k mestám s najnižšou mierou skládkovania, po modernizácii ZEVO už nevznikne žiadna potreba ukladania komunálneho odpadu na skládku, čím bude zásadným spôsobom naplnený jeden zo strategických cieľov v oblasti odpadového hospodárstva zameraného na cirkulárnu ekonomiku. 

Investícia do modernizácie zariadenia bude mať za výsledok aj pozdvihnutie pracovného prostredia, pretože cieľom je získať architektonicky zaujímavé riešenie v podobe moderného a čistého areálu. Prechod z projektovej do realizačnej fázy predpokladáme v závere roka 2023 a ukončenie samotnej modernizácie v lete 2026. Očakávané investičné náklady sú vo výške 110 miliónov eur. Vzhľadom na rozsah investície ju budeme financovať formou úveru. ZEVO bude po modernizácii energeticky účinnejšie a ekologickejšie, a veľkým prínosom bude aj jeho ekonomické posilnenie. Prevádzka ZEVO bude generovať tržby nielen za príjem odpadu, ale nezanedbateľnou položkou budú aj tržby za predaj elektrickej energie a tepla. Svojou budúcou podobou bude nielen výrazným príspevkom k energetickej bezpečnosti hlavného mesta SR Bratislava s pozitívnym vplyvom na stabilizáciu cenovej úrovne tepla, ale aj regionálnym prispievateľom k napĺňaniu národných cieľov súvisiacich so znížením miery skládkovania.  

V súčasnosti pracujeme na viacerých kľúčových projektoch. Vlani sme získali do svojho vlastníctva modernú optickú triediacu linku, zároveň pracujeme aj na zriadení najmodernejšej a najväčšej kompostárne na Slovensku. Tento projekt aktuálne prechádza procesom EIA. Projekt modernizácie a ekologizácie ZEVO je ďalším významným míľnikom, s cieľom stať sa lídrom v strednej Európe v efektívnom nakladaní s odpadmi, ich triedením, materiálovým zhodnotením a uplatňovaním inovatívnych riešení.

 

ČASTO KLADENÉ OTÁZKY A ODPOVEDE 

Aká je motivácia pre výstavbu ďalšieho kotla K3 v Bratislave?
Pripravovaná Modernizácia a ekologizácia (MaE) ZEVO OLO je principiálne rozdelená do dvoch častí:

1. Výstavba novej spaľovacej linky K3, ktorá s miernym navýšením spaľovacieho výkonu nahradí kotol K1, ktorý je na hranici svojej životnosti a v budúcnosti bude tvoriť iba tzv. „chladnú rezervu“. 2. Modernizácia/generálna oprava jestvujúceho kotla K2 do podoby druhej spaľovacej linky.

V trvalej prevádzke budú po uskutočnení zámeru Modernizácie a ekologizácie ZEVO OLO kotly dva, tak ako je to doteraz.

Výsledkom energetického využívania odpadov po modernizácii ZEVO OLO bude vysoko účinná kombinovaná výroba elektrickej energie a tepla s maximalizáciou využitia energie z odpadov. Ambíciou investičného zámeru je napojenie ZEVO OLO na dodávky tepla do sústavy centrálneho zásobovania teplom (SCZT) mesta Bratislava (BA – východ), pričom sa uvažuje o zabezpečení cca 30 % celkovej potreby tepla SCZT (cca 225 000 MWh). V uvedenom rozsahu bude zabezpečenie dodávok tepla pre SCZT predstavovať plnú náhradu fosílnych palív (zemný plyn) a výraznú úsporu emisií CO2 oproti súčasnej podobe výroby tepla.

Ako bude zabezpečené financovanie výstavby, koľko bude výstavba stáť a koľko z toho zaplatia daňoví poplatníci z Bratislavy?
OLO je samostatný subjekt, akciová spoločnosť vo vlastníctve mesta Bratislava. Financovanie bude zabezpečené z komerčných a európskych bánk bez akéhokoľvek zaťaženia mesta či daňových poplatníkov. Dôležitou súčasťou koncepčného návrhu MaE ZEVO OLO bol aj nezávislý kvalifikovaný odhad investičných a prevádzkových nákladov počas doby životnosti doporučenej technológie, ktorý tvoril základ pre vyhodnotenie a kontrolu ekonomickej zmysluplnosti celého projektu. Očakávané investičné náklady sú 110 mil. EUR.
Ako to ovplyvní poplatok za komunálny odpad v Bratislave?
MaE ZEVO OLO nebude mať vplyv na poplatok. A ak áno, tak iba pozitívny, nakoľko prevádzka ZEVO bude generovať tržby nielen za príjem odpadu, ale nezanedbateľnou položkou budú aj tržby za predaj elektrickej energie a tepla. Modernizované ZEVO bude nielen energeticky účinnejšie a ekologickejšie, ale aj ekonomicky silné. A tak môže byť srdcom, donorom a zázemím pre rozvoj v hierarchii vyšších prevádzkových častí OLO v oblasti zhodnocovania odpadov, recyklácie, logistiky zberu, upcyclingu a pod. Tento vplyv eliminuje nárast poplatkov za odpady v miere akej sú už teraz vystavené obce a mestá na Slovensku (cca 6 % ročne), ktoré nemajú možnosť využiť energetické zhodnocovanie odpadu. Je to spôsobené tým, že sa výrazne legislatívne sprísňujú podmienky pre skládkovanie odpadov, čo zásadným spôsobom zvyšuje náklady na túto, environmentálne najnevhodnejšiu možnosť zneškodňovania odpadov.
Zvýšite cenu za príjem odpadu na energetické zhodnotenie?
Naším cieľom je mať energetické zhodnotenie nerecyklovateľných odpadov cenovo dostupné a dostatočne motivujúce pre všetkých našich dodávateľov. Neuvažujeme o žiadnej zásadnej zmene ceny za spaľovanie.
Ako dlho bude prebiehať modernizácia ZEVO OLO?
Začiatok realizácie súvisiacich prevádzkových súborov a stavebných objektov plánujeme na záver roka 2023 a plánované dokončenie v lete 2026.
Nehrozí, že spaľovanie bráni snahám o predchádzanie vzniku odpadov a ich recykláciu?
ZEVO OLO nesúťaží s recykláciou – ide s ňou ruka v ruke a podporuje jej vysokú kvalitu. Väčšina krajín s veľmi vysokou mierou recyklácie, napríklad Rakúsko, Belgicko, Nemecko a Holandsko má tiež vysokú mieru premeny odpadu na energiu ako pohlcovača znečisťujúcich látok, čím znížili skládkovanie takmer na nulu. Kvalitný proces spaľovania čistí a oddeľuje kovy a sklo zo zmesového odpadu, ktorý by sa inak nedal recyklovať. To umožňuje ďalšiu recykláciu: zvyšné kovy a sklo sa extrahujú zo škvary a znovu sa použijú na nové produkty, napríklad hliníkové odliatky pre automobilový priemysel. Zvyšná minerálna časť popola môže byť využitá ako druhotná surovina, ktorá nahrádza kamenivo, štrk či piesok v stavebníctve alebo pri technickej úprave skládok či banských diel.
Keď tu bude obehové hospodárstvo (cirkulárna ekonomika), zostane ešte niečo na spálenie?
Existuje mnoho každodenných odpadov vyrobených zo zmiešaných alebo špinavých materiálov, ktoré sa budú veľmi ťažko recyklovať, napríklad špongie, obaly na darčeky a sladkosti, zubné kefky, staré topánky, vrecká do vysávačov, mastné obaly od potravín, atď. Ďalšie by sa z hygienických dôvodov nemali recyklovať, napríklad niektoré sanitárne výrobky. Okrem toho existujú recyklačné zvyšky a materiály, ktoré budú stále znehodnotené opakovanou recykláciou alebo starnutím. Iné budú znečistené látkami vzbudzujúcimi veľké obavy, napr. ťažkými kovmi.
Koľko energie produkujú prevádzky ZEVO v Európe? Je to obnoviteľné?
V súčasnosti môžu závody na energetické využitie odpadu v Európe zásobovať 18 miliónov obyvateľov elektrinou a 15,2 milióna obyvateľov teplom. Vychádza to z 90 miliónov ton zmesového odpadu z domácností a podobného odpadu, ktorý sa v roku 2020 v Európe spracoval. V závislosti od paliva, ktoré sa nahrádza – plyn, ropa, čierne uhlie alebo lignit to predstavuje úsporu 10 – 49 miliónov ton fosílnych palív emitujúcich 24 – 49 miliónov ton CO2 , ktoré by konvenčné elektrárne/teplárne nemuseli použiť na výrobu takéhoto množstva energie. Podľa  legislatívy EÚ sa biologicky rozložiteľná časť komunálneho a priemyselného odpadu považuje za biomasu, teda za obnoviteľný zdroj energie. Energetický výstup zo zariadení na výrobu energie z odpadu je asi z 50 % obnoviteľný. Technológia Waste-to-Energy je jednou z najrobustnejších a najúčinnejších alternatívnych energetických možností na zníženie emisií CO2 a na šetrenie obmedzených zdrojov fosílnych palív využívaných tradičnými elektrárňami/teplárňami.

Sú obavy z toxicity okolia ZEVO v dôsledku emisií dioxínov oprávnené?
Historicky bol sektor zariadení na energetické využívanie odpadov (ZEVO) často spájaný s emisiami dioxínov. Od roku 1989 však európske zariadenia ZEVO podliehajú osobitnej legislatíve na prevenciu a kontrolu znečistenia, pričom zákonné požiadavky boli čoraz prísnejšie, až kým nedosiahli najambicióznejšiu environmentálnu legislatívu v Európe. Údaje E-PRTR (The European Pollutant Release and Transfer Register) ukazujú, že v súčasnosti je sektor spaľovania odpadu zodpovedný len za 0,2 % emisií dioxínov pochádzajúcich z európskych priemyselných zariadení. Zatiaľ čo zistenia ZWE (Zero Waste Europe https://www.youtube.com/watch?v=mRwAeTynK0o ) o vysokej koncentrácii dioxínov v okolí priemyselných oblastí sú znepokojujúce, ich vlastné správy uznávajú, že dioxíny môžu pochádzať z rôznych iných zdrojov ako je ZEVO. Rozsiahly výskum (prehľad štúdií možno nájsť tu: https://www.cewep.eu/category/facts/health-and-environment/ ) nenašiel žiadne dôkazy o negatívnom vplyve ZEVO na ľudské zdravie alebo životné prostredie, a to vďaka ich komplexným systémom čistenia spalín. Preto obviňovanie výlučne sektoru ZEVO z emisií dioxínov je nesprávne. CEWEP (Európske združenie prevádzkovateľov ZEVO) zozbieral vďaka svojim členom informácie z celej Európy, pričom sa doteraz nenašli žiadne relevantné skutočnosti či merania, ktoré by spájali koncentrácie dioxínov v životnom prostredí s modernými zariadeniami ZEVO.

Najnovšia správa Európskej environmentálnej agentúry o inventarizácii emisií EÚ ukazuje, že súčasným hlavným zdrojom emisií dioxínov a furánov sú domácnosti (vykurovanie nevhodným palivom, často priamo odpadom s nulovým čistením spalín), výroba železa a ocele, ako aj iné spracovanie odpadu. Faktom je, že perzistentné organické znečisťujúce látky, ako sú dioxíny, sa časom akumulujú v bioproduktoch, pričom slepačie vajcia sú na túto akumuláciu obzvlášť citlivé. To znamená, že identifikácia zdroja kontaminácie dioxínmi prostredníctvom biomonitoringu je veľmi komplexná úloha s kumulatívnymi vplyvmi. Kontaminácia môže súvisieť so širokou škálou zdrojov (napr. vykurovanie domácností, poľnohospodárske postupy a priemyselné činnosti) a mohlo k nej dôjsť roky alebo desaťročia pred odberom vzoriek. Keďže nie je možné zaručiť pôvod dioxínov len na základe ich hladín v bioproduktoch, je dôležité vziať do úvahy aj priame merania emisií na komíne, aby bolo možné porovnávať výsledky. V správe ZWE chýba táto dôležitá informácia (pričom uznáva jej dôležitosť). Aj napriek tomu vyvodzuje závery bez nej a bez hľadania iných významných zdrojov (minulých alebo súčasných).