Odvoz a likvidácia odpadu a.s.

Krátky pohľad do histórie

História odpadov je históriou človeka.
Začala sa písať v momente, keď sa zbavil prvej nepotrebnej veci.

PRAVEK (do roku 3 000 pnl)

Ľudia žili kočovným životom a s odpadom nemali žiadny problém. V prvopočiatku bol odpad zložený  len z toho, čo sa vyskytovalo v prírodnom ekosystéme (kameň, drevo, koža, kosti…). Napriek tomu, že je archeologicky potvrdené, že pračlovek nepotrebné zvyšky vyhadzoval v blízkosti svojho obydlia, nespôsobovalo mu to prílišné hygienické a iné škody. Pozbierané rastliny, zver skonzumoval a ostatné vyhodené zvyšky boli z prírodných materiálov a teda zväčša biologicky degradovateľné. Vďaka odpadom, vzniknutým v ranných obdobiach vývoja ľudskej spoločnosti, môžeme v súčasnosti študovať ich spôsob života.

STAROVEK (3000 pnl – 476 nl)

Odpady sa hromadia
Problémy s odpadmi nastali, až keď ľudia začali žiť na jednom mieste. Rastúce ľudské sídla produkovali stále väčšie množstvá rôznych druhov odpadov, ktoré sa nestačili rozložiť a hromadili sa okolo. Odpadové vody z obydlí, odpady z chlievov alebo z rozvíjajúcich sa remeselných dielní končili na ulici alebo v rieke. Dôsledky v podobe rôznych nemocí nenechali na seba dlho čakať. Z druhej strany historici uvádzajú, že úmerne rozvoju výrobných síl vedeli organizovane odstraňovať vyprodukovaný odpad už mnohé staroveké kultúry.

Veľmi vysoký stupeň dosiahlo zneškodňovanie odpadov v Asýrii, v Babylone, v Grécku a v Ríme. V starom Grécku a v Ríme existovali dokonca aj „komunálne služby“, chod ktorých zabezpečovali vojnoví zajatci a otroci. Navyše v Ríme existovala aj určitá forma generálneho upratovania a úpravy ulíc, zvaná „lustratio urbis“, v meste fungovala aj kanalizácia. Vtedajší odpad sa vyvážal za mesto a hádzal do jám. Takto v podstate vznikali prvé skládky. Raritou antického Ríma bola takzvaná Cloaca Maxima, odpadový kanál 4 metre vysoký, ktorý umožňoval aj inšpekčné plavby na člne. Povinnosť pripojiť sa na na systém nebola, kto sa pripojil, mal to zdarma. Z nepripojených domov vynášala  každý deň súkromná služba odpady v hlinených nádobách a predávala ich poľnohospodárom mimo mesta.

Zaujímavosťou starého Ríma sú verejné záchody. Mesto ich malo asi 150 a išlo o otvorené miestnosti s dlhými kamennými lavicami, nijako neoddelenými, v ktorých bolo až 70 otvorov. Boli bez strechy a teda prirodzene odvetrávané. Mali aj splachovanie. Namiesto toaletného papiera sa používala hubka na palici, ktorá sa máčala do octovej vody. Z tejto doby je známy výrok cisára Vespasianusa, ktorý sa rozhodol tieto záchody zdaniť. Keď mu to syn Titus vyčítal, cisár reagoval pamätnými slovami: „Pecunia non olet – Peniaze nesmrdia!“

Antika jednoducho vedela ako na odpady. So zánikom Rímskej ríše sa zároveň na dlhú dobu stratila i kultúra nakladania s odpadmi.

STREDOVEK (476 – 1492)

Odpadová doba temna
Stredovek je pre odpady a hygienu vôbec ozajstnou dobou temna. Osobitne stredoveká Európa je povestná zanedbávaním osobných i celospoločenských hygienických noriem a veľkým neporiadkom. Kým v staroveku sa hygiena brala ako nutnosť (Egypťania jej prisudzovali aj náboženský význam –  napr. hieroglyfický znak ,,sadnúť si ku stolu“ mal tiež význam ,,umývať si ruky“, Gréci – náboženský kult a ideál krásy a dobra, Rimania to prevzali od Grékov), v stredoveku bolo toto všetko od 5. storočia rozvrátené príchodom Germánov. Navyše, vtedy medzi najšpinavšie vrstvy patrili vládcovia a kňazi. Ľudia sa pohybovali v nepraných odevoch a pomedzi odpadkami.

NOVOVEK (1492 – dodnes)

Od stredoveku až do 19. storočia končili opäť všetky odpady na ulici, ale zároveň sa opakovali snahy spoločnosti túto neradostnú situáciu zmeniť.

19. storočie sa stalo skutočným medzníkom v riešení katastrofálnej situácie s odpadmi. V rozrastajúcich sa mestách Európy sa hromadili odpady a v polovici 19. storočia vypukla epidémia cholery. Britskí vedci za jednu z hlavných príčin určili nedostatočnú hygienu. Vznikol ústredný štatistický úrad, ktorý vykonal prieskumy v päťdesiatych britských mestách. Výsledok bol katastrofálny. Vtedajšie hygienické nároky spĺňalo len jedno mesto, v siedmich bola situácia znesiteľná a zostávajúcich 42 neúnosná.

V dejinách odpadového hospodárstva nastal zlom, začalo sa s budovaním efektívneho systému nakladania s odpadmi. Pevné odpady boli odvážané na skládky a pre splašky sa začala budovať centrálna kanalizácia. Pevných odpadov však stále pribúdalo a už okolo roku 1870 nastali problémy s kapacitou skládok. Logickým riešením bolo spaľovanie odpadu, ktoré radikálne zmenšuje jeho objem. Prvé veľké spaľovne začali pracovať v rokoch 1876/77 v Leedse, Manchesteri a Birminghame. V roku 1892 bolo v Británii už okolo päťdesiat spaľovacích zariadení. Nasledovalo Nemecko a Švajčiarsko. V Československu bola postavená prvá spaľovňa v roku 1905 v Brne a v roku 1978 bola spustená spaľovňa v Bratislave.

Objednávka služieb
Zverejňovanie informácií
Často kladené otázky
CERTIFIKÁTY A OCENENIA
ISO 9001:2008ISO 14001:2004 certifikát Slovak Golddiplom: Slovak Business Superbrands diplom: Zlatý mravec

Naši parteri - mestské časti Bratislava

partner - Staré Mesto partner - Ružinov partner - Vrakuňa partner - Podunajské Biskupice partner - Nové Mesto partner - Rača partner - Vajnory partner - Karlová Ves partner - Dúbravka partner - Lamač partner - Devín partner - Devínska Nová Ves partner - Záhorská Bystrica partner - Petržalka partner - Jarovce partner - Rusovce partner - Čunovo

Tento web využíva cookies. Ďalším používaním webu súhlasíte s ich využitím. ...viac informácií

Cookies na týchto webových stránkach sú nastavené na "Povoliť cookies". Ak budete pokračovať v používaní tohto webu bez zmeny nastavenia súborov cookie, alebo kliknite na tlačidlo "Povoliť cookies" čím dávate súhlas. ...viac info o nariadení EU

Zatvoriť