Home » Info » 02.11.2011 – Progressletter 13/2011 – Ing. Roman Achimský – Predseda predstavenstva OLO, a.s.
Publikované: 08.11.2011

Od roku 2004 pôsobí Ing. Roman Achimský v OLO a.s., Bratislava (mestská organizácia pre odvoz a likvidáciu odpadu) v rôznych riadiacich pozíciách. Podieľal sa na reštrukturalizácii a modernizácii spoločnosti. Je uznávaným odborníkom v oblasti odpadového hospodárstva. V roku 2011 sa stal predsedom predstavenstva spoločnosti.

Od roku 2004 pôsobíte v oblasti odpadového hospodárstva. Ľudovo povedané, firma OLO sa stará o čistotu nášho hlavného mesta. A presnejšie – o odvoz a likvidáciu predovšetkým komunálneho odpadu. Čo to znamená v podmienkach Bratislavy?

Znamená to každodennú starostlivosť o zber a následné zhodnotenie alebo likvidáciu komunálneho odpadu z územia mesta. Najväčší objem našej činnosti predstavuje odvoz zmesového komunálneho odpadu, ktorý obyvatelia Bratislavy ukladajú do čiernych zberných nádob. Tento končí v Spaľovni odpadu vo Vlčom hrdle, kde sa energeticky a čiastočne aj materiálovo zhodnotí. Teplo získané procesom spaľovania využívame na výrobu elektrickej energie a zo škvary, ktorá prejde triediacou linkou, vyseparujeme ešte dodatočne sklo, železné a neželezné kovy. Okrem toho odvážame aj zložky separovaného zberu (papier, plasty a sklo), ktoré končia v dotrieďovacích závodoch, kde sa po rozdelení na jednotlivé komodity a odstránení nežiaducich prímesí pripravujú na prepravu k jednotlivým firmám, ktoré odpad spracúvajú.

A v reči čísel?

OLO a.s. má v súčasnosti cca 410 zamestnancov, využíva celkom 77 zberových vozidiel a zabezpečuje svoju činnosť prostredníctvom závodov Spaľovňa odpadu, Odvoz odpadu a Triedenie odpadu.

Pre predstavu je zaujímavý ešte počet zberných nádob rozmiestnených v Bratislave. Je to celkom cca 40.000 nádob na zmesový komunálny odpad a cca 12.500 nádob na separovaný zber, ktoré pravidelne vyprázdňujeme v stanovených intervaloch. Okrem toho disponujeme aj veľkokapacitnými kontajnermi, ktoré sú využívané najmä na objemné a stavebné odpady. No a každoročne zbavíme Bratislavu cca 150 tisíc ton odpadu.

Bratislava je dynamicky sa rozvíjajúce najmenšie európske veľkomesto s mnohými problémami rastu…

Efektivitu našich služieb najviac ovplyvňuje komplikovaná dopravná situácia v meste a čoraz horšia dostupnosť zberovej techniky k zberným nádobám. Ako veľký nedostatok vnímam slabé povedomie občanov o problematike odpadov. Ak chceme dôsledne a čo najefektívnejšie riešiť problematiku komunálneho odpadu, je potrebná spolupráca všetkých dotknutých zložiek, teda občana ako pôvodcu odpadu, obce ako zodpovednej inštitúcie za spôsob nakladania s odpadom prostredníctvom všeobecne záväzných nariadení a v neposlednom rade zberovej spoločnosti. Bez úzkej vzájomnej spolupráce a dodržovania existujúcich pravidiel bude často dochádzať k zbytočným konfliktným situáciám, v dôsledku ktorých sa predlžuje čas potrebný na vyprázdnenie zberných nádob, rastú náklady na dotriedenie separovaných zložiek odpadu… To v konečnom dôsledku zvyšuje finančné nároky na zabezpečenie uvedenej činnosti, čo najmä v tomto období nie je populárna téma.

Takže investovať treba predovšetkým do budovania environmentálneho vzdelávania občanov?

Ako najefektívnejšiu formu zvyšovania povedomia o nakladaní s odpadmi považujeme prácu s deťmi. Téma ekológie ponúka pre nich mnoho zaujímavých činností a procesov, ktoré vedia deti zaujať a je ich možné prezentovať hravou formou. S veľkým ohlasom sa stretla naša aktivita určená pre malých obyvateľov Bratislavy, kde ich motivujeme k zapojeniu sa do separovaného zberu získaním voľného vstupu do zoologickej záhrady. Táto akcia má už svoju tradíciu a za 8 rokov sa do nej zapojilo viac ako 40 tisíc detí. Na základe priaznivých ohlasov a záujmu o túto problematiku pripravujeme aj ďalšie vzdelávacie aktivity pre deti. Skúsenosti sú také, že práve deti učia rodičov separovať a často vedia o ekológii viac ako oni.

Nedávno som čítal zaujímavú štúdiu o energii z odpadov a s prekvapením som sa dozvedel, že riešenie odpadov je predovšetkým ekonomickým problémom. Teda nie environmentálny ani technický ale hlavne ekonomický…

Komplikovaná a kontroverzná téma aj pre odborníkov. Ponuka a vývoj technológií na spracovanie odpadu zaznamenáva boom, no s ich aplikáciami v praxi je to slabšie. Inými slovami, z toho množstva možností a ponúk, s ktorými sme konfrontovaní, si v praxi nevieme overiť žiadnu, pretože ide často o ojedinelé prevádzky v rámci celosvetového priestoru. Na papieri všetky vykazujú ideálne funkčné a ekonomické parametre, no abstrahujú od reálnych možností, ako napr. možnosť dodávky tepla do sústavy, čistota a možnosti umiestnenia výstupných surovín… Všetky tieto faktory významne ovplyvňujú ekonomickú bilanciu uvažovaných riešení a preto si prípadné riziká stavu, ktorý sa v praxi od ideálu vždy líši, chceme najskôr overiť na existujúcich prevádzkach. Všeobecne však platí, že vzhľadom na veľmi prísne pravidlá prevádzkovania zariadení na spracovanie odpadu ich robí finančne veľmi náročnými. Ľudia majú často idealistickú predstavu, že keď napr. Spaľovňa odpadu predáva vyrobenú elektrickú energiu, za spaľovanie odpadu by sa nemalo platiť, veď vlastne zarába. V skutočnosti sú však náklady na celý proces podstatne vyššie ako možné výnosy, a to sa týka väčšiny spomínaných zariadení. Výsledkom je aj to, že tradičné formy skládkovania odpadu sú ekonomicky výhodnejšie ako iné formy nakladania s nim. Lacné skládkovanie v našich končinách tak nemotivuje zavádzať environmentálne lepšie riešenia. Toto platí aj v súčasnosti pre spomenuté energetické zhodnocovanie odpadov spaľovaním, ale často aj pre separovaný zber vo väčších aglomeráciách, kde náklady na zber a dočistenie zložiek separovaného zberu pred ich odovzdaním konečnému recyklátorovi prevyšujú výnosy z predaja samotných surovín. Preto čoraz viac rezonuje požiadavka zberových spoločností na spoplatnenie separovaného zberu.

Tu ma trocha mrzí absencia verejnej diskusie na odpadovú tému na rôznych úrovniach, pritom minimálne s komunálnym odpadom sa človek dostáva do kontaktu každý deň. Dôležitosť riešenia tejto otázky si zatiaľ dostatočne neuvedomujeme, no práve v tejto oblasti môže generovať nedostatočná príprava a prevencia veľké výdavky do budúcnosti.

Ako vnímate budúcnosť odpadového hospodárstva v hlavnom meste a v širších súvislostiach na Slovensku?

Po mojich doterajších skúsenostiach som skôr skeptik z donútenia, pretože sa v minulosti väčšina pokusov o riešenia posunula z odbornej roviny do roviny emočnej. V rámci štandardov slovenské odpadové hospodárstvo zaostáva za EÚ a dostať sa minimálne na túto úroveň je v týchto časoch bolestivé.

Vidím rezervy v spôsobe vedenia diskusií na rôznych úrovniach, kde sa namiesto dlhodobých koncepcií so strategickým dosahom vedú skôr jednorazové kampaňovito smerované úvahy. Problém tak nezmizne, len narastie a konečné riešenie sa bez koncepčného pohľadu vrátane dosiahnutia spoločenského konsenzu predraží.

Bratislava má z dôvodu existencie Spaľovne odpadu a niekoľkých prevádzok na triedenie odpadu veľký environmentálny náskok v rámci Slovenska. Tu sa treba skôr sústrediť na predpísané limity separácie a možnosti ich dosiahnutia.

Málo kto vie, že z cca 400 zamestnancov spoločnosti je bezmála tri štvrtiny Rómov. Nie je veľa spoločností na Slovensku, ktoré sa môžu pochváliť s takýmto číslom.

Vo väčšine prípadov sú to veľmi spoľahliví a pracovití zamestnanci, o čom svedčí aj malá fluktuácia v našej spoločnosti. Bola by škoda s nimi nespolupracovať. Aj historicky je to v OLO už tradíciou. Tiež nie je zvláštnosťou, že u nás pracoval aj otec aj syn.

Boli ste úspešným manažérom v privátnej sfére a teraz ste uznávaným odborníkom aj v komunálnej oblasti – 100 percentným akcionárom OLO je mesto Bratislava. Čo považujete za svoj najväčší manažérsky úspech?

Niekedy som trochu viac priamočiary a nie všetkým to vyhovuje. Môj „veľký nos“ mi pomáha nájsť problémy aj tam, kde na prvý pohľad nie sú viditeľné. Asi najväčším úspechom je pre mňa pocit, že neustále nachádzam úzke miesta a ich riešenia, ktoré pomáhajú spoločnosti napredovať, čo ma zároveň aj motivuje.

Moja skúsenosť hovorí, že dôkladným poznaním všetkých procesov a dostatočne dlhým pôsobením v spoločnosti vás partneri napokon odborne uznajú a vážia si váš názor. A to je fajn pocit. Aj preto považujem svoje pracovné pôsobenie za dobre investovaný čas.

Za rozhovor poďakoval Vladimír Dobrovič

Kto je Roman Achimský

Ing. Roman Achimský (1968) vyštudoval Stavebnú fakultu Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. V rokoch 1991 až 2004 sa v spoločnosti FaxCopy postupne vypracoval z pozície obchodníka na post obchodného riaditeľa a člena predstavenstva a.s. Podieľal sa na tvorbe a realizácii rozvojovej stratégie spoločnosti, ktorá priviedla firmu medzi najvýznamnejších obchodníkov s kancelárskou a výpočtovou technikov na Slovensku, so zastúpením aj v ČR.

Od roku 2004 pôsobí v OLO a.s., Bratislava (mestská organizácia pre odvoz a likvidáciu odpadu) v rôznych riadiacich pozíciách. Podieľal sa na reštrukturalizácii a modernizácii spoločnosti. Je uznávaným odborníkom v oblasti odpadového hospodárstva. V roku 2011 sa stal predsedom predstavenstva spoločnosti.